Celosvetová situácia s migráciou utečencov sa vyostruje. Európa sa obáva ďalšej migračnej vlny z moslimských krajín a v USA diskutujú koľko afganských utečencov prijať.
Z viacerých príkladov vo svete pozorujeme, že migrácia utečencov nie je v iných krajinách podporovaná, práve naopak.
Migranti si budujú enklávy s vlastnými zákonmi a zvykmi. Odmietajú prijať zvrchovanosť krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Vo chvíli, kedy nedostanú podporu pre to, čo chcú, demonštrujú za „ľudské práva“ a srdce vrúcnymi prehláseniami nútia vlády danej krajiny splniť ich požiadavky. Tie často pod nátlakom svetovej mienky ustupujú a plnia nezmyselné požiadavky migrantov.
Vzniknutá situácia následne zvyšuje nenávisť k prijatiu migrantov zo strany obyvateľov danej krajiny. Môžeme to prirovnať k sudu so strelným prachom, ktorý sa chystá k výbuchu v mnohých krajinách a môže viesť až k úplnému rozpadu Európy.
Nepomôže ani integračný program. Musíme si uvedomiť, že sa nedá spojiť odlišné kultúry, viera a životný štýl.
Ako správne pomôcť druhým ľuďom v núdzi?
Pomáhať ľuďom musíme správnym spôsobom. Nepomôže migrantom tak, že sa ich budeme snažiť integrovať v inej krajine. Každý národ dostal svoju zem, špecifické rysy, kultúru, náboženstvo a každý národ je odlišný, preto, aby žil presne na tom mieste planéty, kde práve žije.
Pozorujeme v televízii utečencov na lodiach, či v internačných táboroch? To je jasný odkaz vláde každej krajiny, svetovým spoločenstvám, a aj každému občanovi. „Zlyhali ste, boli ste ľahostajní k osudu druhých ľudí a teraz za to zaplatíte a cena bude pre každého z nás veľmi vysoká“.
Nemôžeme chcieť iba brať z každej krajiny to, čo potrebujeme, ale musíme byť i zodpovední za pomoc voči občanom danej krajiny. Vlády a svetové spoločenstvá musia vybudovať v chudobných a politicky destabilizovaných krajinách systém rozvoja obyvateľov, aby vedeli žiť v krajine, v ktorej sa narodili.