Vladimir Böhm

obrázok voľne k šíreniu pochádza s https://pixabay.com/sk/

Kto by si pred pár týždňami pomyslel, že nejaký zmutovaný chrípkový vírus, a ešte ku všetkému nie výhradne smrteľný, dokáže paralyzovať takmer celý svet. Príroda nám dala jasnú lekciu. Máme za čo byť, vo všetkej tej hrôze, koronavírusu vďační?

Za necelé tri mesiace dokázal koronavírus paralyzovať leteckú dopravu na celom svete, otriasť akciovými trhmi, uzavrieť školy, zrušiť športové a spoločenské stretnutia a mnoho ďalšieho. Čomu nás týmto chce príroda naučiť, čo nám chce ukázať?

Lekcia vzájomnej zodpovednosti
Môžeme povedať, že mierne bolestnou cestou, čo teraz priebeh tejto epidémie je, nám príroda ukazuje, ako sme vzájomne prepojení a na sebe závislí. Nie je to nejaký vírus v Číne, ktorý sa nás „netýka“, ale je to vírus šíriaci sa z Číny, ktorý vďaka nášmu prepojeniu môže zajtra zabíjať kdekoľvek na svete. Napríklad aj v našom meste. A to už zrazu každý zbystrí, pretože to už sa naozaj týka aj nás.

Vztýčený prst prírody
Celé desaťročia sme upozorňovaní na škody, ktoré našej domovskej planéte spôsobujeme nadmernou spotrebou, chamtivosťou, bezohľadným čerpaním prírodných zdrojov, bezúčelovým nákupným šialenstvom a nezmyselnou spotrebou. Naše bezohľadné správanie k planéte, k ľuďom vo svojom okolí, k ostatným národom dospelo do bodu objavenia sa koronavírusu. Stav podobný situácii, keď rodičia hrozia dieťaťu a robia na neho: „Tytyty, keď neprestaneš, tak uvidíš.“

Žiadne cestovanie po svete, žiadne nákupné šialenstvo, žiadne športové či kultúrne podujatia. Budeme zavretí vo svojich domovoch a donútení opustiť všetky naše nezmyselné a rozmarné priania, pretože inak už pôjde o život. Možno sa nám to nezdá, ale v skutočnosti je na nás príroda s týmto typom vírusu veľmi mierna, zatiaľ len vztýčila prst a pohrozila. Ďalšie epidémie môžu mať oveľa drastickejší priebeh.

Čo musíme zmeniť
Svet, v ktorom žijeme, má základ v odraze nášho egocentrického prístupu. Každý chce získať viac a viac sám pre seba a na úkor druhých. Môžeme sa snažiť vymeniť fosílne palivá za ekologické, obnoviteľné zdroje a vykonať mnoho ďalších dobrých krokov, ale v skutočnosti to v konečnom výsledku ničomu nepomôže. Zmena, ktorú musíme vykonať, je v každom z nás, zmena prístupu k ostatným ľuďom. Musíme rozvíjať ohľaduplnosť a spoločenskú zodpovednosť. Potom sa napraví aj svet, ktorý zrkadlovo odrazí do fyzickej reality obraz zmeny nášho prístupu.

Je napísané mudrci: „Tí, ktorí zasejú vietor, zožnú búrku“. Ak konáme egoisticky, zbierame ako teraz mnohonásobne horšie dôsledky nášho prístupu. Preto sa musíme zmeniť a zasiať každý z nás do spoločnosti ohľaduplnosť, vzájomnú starostlivosť a zodpovednosť. Tak, ako pristupujeme k svojej rodine, sa musíme správať aj k druhým ľuďom. Potom miesto vírusov, ktoré „zbierame“ teraz, príde nový stav, skutočný život v harmónii, bohatstva na všetkých úrovniach a pre všetkých, a to všetko bez utrpenia a pohrôm.

Máme možnosť využiť jednu z posledných šancí, ktoré možno označiť za mierne
Až dospejeme do štádia núteného pobytu v domácom prostredí, bude čas premýšľať o skutočnej podstate a vplyvu našich činov. Prečo robíme vo svojich životoch to, čo robíme? Je to dôležité a v prospech celej spoločnosti? Dostávame šancu začať myslieť a konať zodpovednejšie voči planéte a celému ľudstvu, teda na princípe „menej pre seba a o mne“, ale o to viac o druhých ľuďoch, o ľudskosti, o reciprocite a o kvalite nášho prepojenia s každým človekom.