Vladimir Böhm

obrázok voľne k šíreniu pochádza s https://pixabay.com/sk/

V roku 1986 počas technickej skúšky došlo k výbuchu jadrového reaktora a následného zamorenia okolia rádioaktivitou. Dnes takmer po 34 rokoch žijú v tejto oblasti medvedi, bizóny, vlci a niekoľko stoviek druhov vtákov a iných zvierat. Ako je to možné, keď pre človeka je pobyt stále na určitých miestach nebezpečný?

Čo sa stalo v mieste katastrofy, potom čo ľudia túto oblasť opustili?
Keď odišiel človek, teda jediný egoistický prvok prírody, príroda sama začala túto oblasť navracať do stavu harmónie a rovnováhy. Príroda má sama v sebe opravný mechanizmus, ktorý napravuje a uvádza do stavu rovnováhy všetky problémy, ktoré jej človek spôsobil. Odchod človeka bol teda pre prírodu tým najlepším počinom.

Španielsky biológ Herman Orisaola napísal: „Prítomnosť človeka a produkty jeho životnej činnosti majú oveľa väčší negatívny vplyv na divokú prírodu ako atómová katastrofa.“

Prečo a čím tak človek škodí?
Vďaka rozvoju nášho egoizmu je v spoločnosti nastavený globálny vzorec správania: „Čo najviac si v živote užiť a získať s minimálnou investíciou do čohokoľvek a využiť na to energie druhých ľudí.“ Na tomto modeli je postavená celá naša spotrebná spoločnosť.

Príroda a všetky jej zložky, ako rastlinná či živočíšna je nastavená do harmonického prepojenia, žiadna časť nevyužíva druhú. Rastliny či stromy spotrebujú toľko vody a energie koľko potrebujú, zvieratá takisto zožerú len to čo potrebujú a tým dochádza k harmónii v prírode. Zvieratá nehromadia žiadne zásoby pre seba, aby mali viac ako ostatný a nevyužíva k tomu ďalšie zvieratá. Hromadenie a žitie na úkor druhých robí v celej prírode len človek.

Ako v spoločnosti dosiahnuť harmónie a šťastia pre všetkých
Môžeme pozorovať a inšpirovať sa prírodou, ako je prepojená v rovnováhe a harmónii na všetkých úrovniach. Každý človek by mal spotrebovávať a požadovať pre seba len to čo potrebuje pre zabezpečenie plnohodnotného kvalitného života. Nič viac nič menej. Zvyšok energie by sme potom mali venovať pomoci a podpore spoločnosti v ktorej žijeme, tak aby každý prispel k jej rozvoju a pomohol aj ostatným ľuďom dosiahnuť kvalitného života.

To je návrat do jednoty a rovnováhy, princíp novej budúcej spoločnosti, ktorú musíme vytvoriť. Inak nás príroda bude k tomuto stavu pomocou katastrof, vírusov a ďalších korekcií neustále postrkovať.