Vladimir Böhm

Čo najmenej pracovať a čo najviac si užívať. Mať veľa za málo, to je naša prirodzenosť, ktorá sa nazýva „ego“. Kto by nechcel mať krásny život, bez toho, aby pre to musel čokoľvek urobiť?

Bohužiaľ, sladký život neprichádza sám od seba, a tak sa každý pokúša s minimálnym úsilím čo najviac získať. K tomu, aby sme dosiahli ziskov v akejkoľvek podobe s minimálnou investíciou, sa nám priamo ponúka možnosť využívať druhých. Čo sa ale stane, keď sa budeme takto neustále vzájomne využívať?

Tento prístup sprevádza vývoj ľudstva od jeho počiatkov. Silnejší jedinec využije svojou silu a nadvládu k tomu, aby ovládol druhých, po dobrom alebo po zlom, a profitoval z nich.

Tí „zlí“ na to idú silou, chytia si svoju korisť, podmania si ju a využijú, čo chcú.

Nenechajme sa ale zmiasť tými „dobrými“. Je veľa príkladov z histórie i súčasnosti, kedy to s nami myslel niekto dobre, konal pre naše dobro a potom sa ukázalo, že išlo len o jednoduchú kalkuláciu, kedy dotyčný pre nás niečo urobil či nám niečo dal, aby potom dvakrát toľko získal. Ako z tohto kruhu von?

Využívať druhých k vlastnému prospechu je v priamom rozpore s prírodou. V nej sú všetky jej časti spojené do jedného celku a každá časť pôsobí v prospech celku. Máme príležitosť sa z tohto fungovania prírody poučiť a zmeniť náš prístup k životu. Môžeme predsa pomáhať druhým a riadiť sa pravidlom „čo nechcem, aby robil niekto mne, nerobím ja jemu“.

Keď sa začneme týmto zákonom spojenia riadiť a začneme žiť v prospech druhých viac ako vo svoj vlastný, planéta Zem sa stane pre nás všetkých šťastným domovom. To je návod a posolstvo prírody. Alebo …

Alebo máme druhú možnosť – pokračovať ďalej rovnakým spôsobom, využívať druhých a prírodu a ona sama nás pomocou korekcií vo forme zemetrasení, vojen, koronavírusu presvedčí o tom, že je to ona, kto tu vládne a my musíme žiť podľa zákonu harmónie a spojenia, nie bezodného využívania všetkých a všetkého. Čo sa musí ešte stať, akú korekciu a katastrofu nám príroda musí ešte poslať, aby sme sa prestali správať egoisticky?

To už je na každom z nás. Rozhodujeme o tom každú minútu nášho života.